Dar na provoz webu můžete poslat na účet 2000606220 / 2010.

Liptovský Hrádek

Svätý Peter

Dnes Svatý Peter

Mokraď

MAPA.

15.11.2019

Od 15.10.1940 bylo na základě doporučení německé letecké mise při slovenském MNO zavedeno nové označení letadel SVZ, které však bylo zveřejněno až 3.2.1941. Díky tomu se ještě na jaře 1941 v praxi používalo obojí označení. Novým označením byl bíle lemovaný modrý kříž s červeným terčem uprostřed v rozměrech německého vzoru. Zároveň s tímto novým výsostným označením bylo zaváděno označení letek a školy. To se skládalo z bílých písmen na obou stranách trupu a z čísla, které uvádělo pořadí letadla v letce.

Letisko Mokraď sa začalo stavať na popud ministra obrany gen. I. tr. Ferdinanda Čatloša, rodáka z neďalekého Liptovského Petra. Letisko bolo budované na náhornej plošine, strmo sa zvažujúcej ku obci Jakubovany a mierne sa zvažujúcej juhovýchodným smerom. Letisko bolo zdrenážované a jeho rozmery boli 1 500 m x 1 500 m. Umožňovalo vzlet z akéhokoľvek smeru, ale kvôli prevládajúcim vetrom sa najčastejšie používal smer východ-západ. Výstavbu letiska, objektov leteckých dielní, železničnej vlečky, letiskové stavby, obytné domy a ďalšie objekty budovali príslušníci pracovného oddielu (časť VI. robotného práporu) umiestneného v Kôprovej doline a v Tichej doline. Prístupové cesty ku letisku, na Kaleník a v Tichej a Kôprovej doline dostala za úlohu firma Hynek Mužík- Kameňolomy a obchod z drevom. Na južnej strane letiska boli vybudované 2 hangáre typu "Brno". Pracovnému oddielu v Liptovskom Petre najprv velil por. František Hudák, po ňom (od 7.8.1943) por. Uram. Pracovný oddiel v Liptovskom Petre mal v auguste 1943 160 poddôstojníkov a 1 795 tvorníkov (Židia a Rómovia). Celému zoskupeniu velil stot. František Jesenský. 

V roku 1943 bol do nových objektov na letisku Mokraď pri Liptovskom Petre redislokovaný Letecký park SVZ z Trenčianskych Biskupíc. Veliteľom letiska sa stal brat generála Ferdinanda Čatloša, nadporučík Dušan Čatloš a veliteľom leteckého parku sa stal major Pavel Dragov, ktorého naprelome rokov 1943/1944 vystriedal major Kornel Janček. Zástupcom veliteľa leteckého parku bol stotník Mikuláš Šumichrast a pomocnej letke velil nadopručík Ján Dulla. Príslušníci Leteckého parku SVZ ihneď po svojom príchode nadviazali spojenie s miestnymi orgánmi protifašistického odboja. 

Letecký park SVZ se skládal z: Technické letky Leteckého parku, Letecké dílny a Leteckého skladu.

Výzbroj: pět letounů Letov Š.328, 13 kusů letounů Avia B.534, tři letouny Bf 109 E, Heinkel Ke 111 H-10, Arado Ar 96s, Klemm Kl 25, devět letounů Praga E.39, Caudron C.445M, dva letouny Praga E.114, dva letouny Zlín Z.12, Stinson SR-10C, sedm letounů Klemm Kl 35 D, Tatra T.131, dva letouny Be.50, dva letouny Be.60, Be.555, tři letouny Praga E.241.

24.8.1943 bolo sanitné lietadlo Caudron C.445M Goéland premistnené na Mokraď, kde ho v dilňach leteckého parku upravili na fotogrammetrické práce. Lietadlo bolo vybavené radovou kamerou 5x30/30 a Rmk 18x18. Po úprave bolo lietadlo premiestnené na letisko Vajnory pre potreby Vojenského zemepisného ústavu Bratislava.

18.11.1943 prelietol Fw 189 "327" J. Slivka na Mokraď.


11.4.1944 bol prelietnutý z Lignitz ďalší kus Fw 189 "309", takisto nevyzbrojený. 23.6.1944 ho adaptovali na fotogrametrické práce.

4.8.1944 z Popradu přiletěl mjr. Lisický s Fw 56 C-2.

4.8.1944 major M. Lisický, K. Šmidke, pplk. Dr. M. Ferjenčík, npor. V. Gabriš a rtk. A. Počiatok v lietadle Fw 58 C-2 Weihe WNr. 454 odleteli do Sovietskeho zväzu aj s takzvaným ″Čatlošovým memorandom″. Organizátorom celej akcie bol stotník Ján Juraj Stanek. Po prelete fronty lietadlo v poriadku pristálo za Lvom v Čortkove. Dôstojníci s pplk. Dr. M. Ferjenčíkom mali odovzdať dôležité plány Červenej armáde, ktorú zastupoval veliteľ 4. ukrajinského frontu gen. Ivan Jefimovič Petrov. Po uvitani delegacie na letisku boli jej predstavitelia odvezení na ďalšie rokovania do Moskvy. Čeští a slovenští piloti u Sovětů.

28.8.1944 stotník D. Kunic využil neprítomnosť veliteľa leteckého parku majora Jančeka, verného vládnemu režimu, a prevzal velenie. Po nástupe celej 180člennej posádky oslobodil dôstojníkov, rotmajstrov a vojakov od podriadenosti prezidentovi Tisovi a vyzval ich do boja proti fašizmu a jeho domácim pomáhačom. Väčšina príslušníkov leteckého parku, civilných zamestnancov a časť tvorníkov Pracovného zboru národnej obrany sa zapojili do povstania. V ten istý deň prišli na letisko kpt.Voljanskij a major Makarov z 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov spolu s členmi Revolučného národného výboru v Liptovskom Hrádku Martinom Nahálkom, Rudolfom Sokolom, Ferdinandom Šoltýsom, spolu s ďalšími piatimi partizánmi.

Anton Droppa - prišiel som na dvojdňovú dovolenku, aby som v Ružomberku vyreklamoval brata ako jediného živiteľa rodiny z vojenskej prezenčnej služby. Zo zvedavosti som sa išiel pozrieť aj na letisko Mokraď pri Liptovskom Hrádku. Tam ma stotník Daniel Kunic požiadal, aby som urobil letecký prieskum na trase Liptovský Hrádok - Poprad - Spišká Nová ves - Kežmarok a späť. Nasadol som do školského lietadla Praga, lebo žiadne stíhačky vtedy na letisku neboli  a išiel som aj s poručíkom Milošom Chrapčiakom na prieskumný let. Bolo to 29.8.1944 dopoludnia ešte pred vyhlásením SNP. Vedel som, že slovenskí piloti mali zakázané vzlietnuť bez povolenia Veliteľstva SVZ a Nemeckej leteckej komisie a za porušenie tohto rozkazu bolo zostrelenie. Medzi Svitom a Štrbou sme uvideli nemecké terénne auto, tak sme naň každý hodili granát. Na Mokradi som  s výsledkami prieskumného letu oboznámil veliteľa letiska a ten zase partizánskeho veliteľa Makarova. Bol v Liptovskom Hrádku a pripravoval sa s partizánmi na obsadenie Popradu. Po správe o prieskume vyrazili a večer boli v Poprade.

Slovenské národní povstání

Po vyhlásení povstania 29.8.1944 bola letisku Mokraď pridelená významná úloha. Mala sem byť dopravená munícia a materiál pre povstaleckú armádu. Preto bol personál letiska neustále pripravený prijať sovietske dopravné lietadlá, ktoré ale pre nepriaznivé počasie a vyčkávací postoj sovietskeho velenia neprileteli. V prvých dňoch povstania malo letisko k dispozícii tri lietadlá talianskej výroby Savoia-Marchetti S.M.84bis, jedno pozorovacie Š.328 a školské lietadlá E.39. Lietadlá však nemali pilotov ani posádky.

helo5990.png (609862 bytes)

Aj napriek tomu od konca augusta do prvých dní septembra roku 1944 bol denne uskutočňovaný letecký prieskum pohybu nemeckých vojsk na lietadle Š.328, pilotovaným dôstojníkmi leteckého parku. V rámci prvej mobilizácie nastúpili na Mokraď záložníci a obranu letiska posilnili dve čaty partizánov z Podbrezovej. 

Z letiska z Popradu boli sem stiahnuté zbytky Letky 41 a Technickej letky 5 s dvoma lietadlami Š.328. Toto umožnilo zintenzívniť prieskum nad územím, ktoré obsadil nepriateľ.

31.8.1944 v 10 hodin přiletěli posádky Kombinované letky z letiště Tri Duby s úmyslem přeletět tři letouny S.M.84bis. Por. let Viliam Grúň přeletěl jen jeden letoun. Ostatní dva se měly přeletět další den.

31.8.1944 bolo letisko napadnuté. Dve nemecké lietadlá Ju 87 asi od NSGr. 4 zaútočili na hangáre. Pri požiari, ktorý nálet spôsobil, boli zničené tri lietadlá odstavené v hangároch, ale straty na životoch neboli. Pri nálete sa povstalecké jednotky v okolí rozpŕchli a časť z nich sa ukryla v blízkom Jamníku. Okrem lietadiel bol na letisku zničený sklad olejov.

31.8.1939 večer pozemní personál letiště Poprad pod velením por. let Pavloviča odešel do Mokradi. Dva letouny Š.328 po vykonání průzkumu též přeletěli do Mokradi. Dne 31.8.1944 v 17 hodin bylo letiště Poprad obsazeno.

2.9.1944 v 11.50 hodin průzkumný Š.328 z Mokradi s posádkou čat. (rotník) Štefanom Zúberom a por. let. Antonom Strýčkom byl napadnut dvěma Ju 87. Letoun Š.328 byl sestřelen velitelem NSGr. 4 Majorem Johannem Gamringerem na nočním bitevním Ju 87 G. Poškozený Š.328 nouzově přistál u Lučivnej. Stroj poté shořel. Piloti se ukryli v lese a unikli zajetí. Hobby Historie 21/2013

3.8.1944 průzkum prostoru Poprad - Hranovnica letounem Š.328 s posádkou čat. Abramovičem a por. let. Milošom Chrapčiakom.

V noci zo 4. na 5.9.1944 náčelník vojenskej obrannej oblasti v Liptovskom Mikuláši, stotník generálneho štábu Ján Straka nariadil do rána 5.9.1944 evakuovať letisko Mokraď a posádku presunúť do obranného úseku Biely Potok v Revúckej doline. Lietadlá v noci odleteli na letisko Tri Duby, mužstvo sa spolu s dobrovoľníkmi partizánmi z okolitých dedín presunulo do Liptovskej Osady a tesne pred príchodom nemeckého práporu SS Schäffer odišla z Mokrade aj technická čata. Príslušníci Leteckého parku SVZ, ktorý zanikol, boli zaradení do VI. taktickej skupiny ako peší prápor označovaný aj ako ″letecký prapor″ a po reorganizácii peší prapor LEV, ktorému velil kapitán Kunic a jeho zástupcom bol kapitán Šumichrast. 

5.9.1944 ráno třetí S.M.84bis přeletěla na Tri Duby.

5.9.1944 bylo letiště obsazeno SS-Kampfgruppe Schäfer.

Na letištích v Prešově, Spišské Nové Vsi, Popradě, Mokradi ukořistili 24 letadel.

Po obsadení letiska nemeckými jednotkami, bol obranný systém letiska zdokonalený o letecké bunkre po celom obvode objektu a o protitankovú priekopu. 

Letisko slúžilo ako zásobovacie stredisko pre lietadlá nemeckej Luftwaffe. (?)

17.10.1944 v noci, partizáni z oddielu Vysoké Tatry zaútočili na letisko. Prenikli do areálu letiska. Zapálili lietadlá a hangáre a na povozoch roľníkov z Vavrišova odviezli ukoristené zbrane a muníciu na svoju základňu pod Krížnou.

26.10.1944 bylo letiště Tri Duby a polní letiště Zolná dobyta Němci. Konec SNP.


Pre urýchlenie postupu vojsk veliteľ 4. Ukrajinského frontu armádny generál I. J. Petrov nariadil partizánskym jednotkám obsadiť strategické objekty v tyle nepriateľa: Liptovský Hrádok a Liptovský Peter spolu s letiskom na Mokradi. 

28.1.1945 partizánske jednotky Abuladzeho a Stadnika začali útočiť na Mokraď. Nemecké velenie Mokrade dalo pred ústupom v Jamníku vybubnovať, aby si občania vzali z inventáru letiska, čo potrebujú a v stanovenú hodinu, keď mali objekty vyletieť do vzduchu, bol zákaz vychádzania a na každom dome mali byť pootvárané obloky, aby ich tlaková vlna nerozbila. Nemecké jednotky podpálili letecké hangáre, zničili väčšinu budov a na ústupe podmínovili aj most cez Belú v Liptovskom Hrádku.

29.1.1945 bol v prítomnosti veliteľa partizánskej skupiny Timofeja Maximoviča Stadnika zastrelený nemecký major Kurt ?, veliteľ deštrukčnej jednotky na letisku Mokraď a jeho telo bolo pochované v blízkom lesíku.

31.1.1945 nemecké jednotky definitívne opustili letisko Mokraď a objekty obsadil 6. prápor majora Františka Moravca z 3. československej samostatnej brigády. Na letisku ostal údajne ukrytý jeden nemecký ostreľovač, ktorý dával nemeckým jednotkám informácie z nepriateľského tyla počas nasledujúcich operácií.

Spomínaný inventár letiska museli obyvatelia obce po vojne vrátiť.

------ 8.5.1945 v 23.01 hod SEČ (u nás 9.5.1945 v 0.01 hod. SELČ) bezpodmínečná kapitulace Německa -----

1.6.1945 byli ustanoveni velitelé letišť na Slovensku. Letiště Kamenica nad Cirochou, Košice, Malacky, Mokraď, Nitra, Piešťany, Poprad, Prešov, Spišská Nová Ves, Trenč. Biskupice, Tri Duby, Vajnory, Žilina.


 


 


---------- 25.2.1948 prezident Beneš dokončil předání moci komunistům ----------


V roce 1949 nastoupili další zájemci o studium ve Vojenské odborné škole pro letecké mechaniky (VOŠLM) v Liberci. Zahájení studia až po přesunu školy do Liptovského Mikuláše, Mokradi a Popradu.

V Mokradi probíhal výcvik leteckých provozářů a elektrikářů.


Od 1.4.1950 po provedené reorganizaci působí PÚS III ve složení: Povětrnostní družstva: Trenčín, Zvolen, Mokraď, Košice. Povětrnostní stanice letectva: Nitra, Dvorník (Vajnory), Švermovo, Poprad, Križná. Povětrnostní stanice dělostřelectva: Lešť, Kamenica nad Cirochou, Elbská (?). Povětrnostní hlídky letectva: Žilina, Malé Bielice, Spišská Nová Ves, Prešov. Vyhlášková kancelář: Malacky, Piešťany.

K 1.5.1950 se Cvičná letka 4 a Letecká základna 12 VÚ 7491 v Piešťanech přemístila do Mokradi.

--------- 25.6.1950 komunisti přepadli Jižní Koreu ----------

Fotomapa z roku 1950.

 K 1.7.1950 byla LZ 12 reorganizována na Letištní správu 12 Mokraď.


K 15.1.1951 byla CL 4 zrušena.

K 15.1.1951 byla Letištní správa 12 Mokraď přejmenována na 12. letištní správu Mokraď.