Dubnica nad Váhom

07.06.2025

, , od prosince 1926 do 1939.

.

21.4.1928 podepsána smlouva mezi MNO a zbrojovkou Akciová společnost, dříve Škodovy závody v Plzni o výstavbě závodu na dělostřelecké zbraně a dělovou munici.

.

1930

.

.

.

.

1935

.

.

V roce 1938 přesun muničky v Nýřanech (okres Plzeň-sever) a plzeňské zbrojovky do Adamova (okres Blansko) a Dubnice nad Váhom.

---------- 30.9.1938 prezident Beneš zlomil národu páteř ----------

.

.

.

MAPA umístění zbrojních továren ve Třetí říši.

Koncom roka 1943 bola do Dubnice presunutá výroba 88 mm protilietadlového kanóna 8,8-cm Flugabwehrkanone 41 zo zbombardovanej továrne Bochumer Verein für Gussstahlfabrikation. Dubnica dovtedy vyrábala len hlavne pre tieto kanóny. Dovedna mal dubnický závod vyrobiť 400 kusov. Mesačne sa vyrábalo 20 – 30 kanónov.

Po zničení viedenskej továrne firmy Flugmotorenwerke Ostmark Wien spojeneckými lietadlami, rozhodol ríšsky minister pre zbrojenie a vojnovú výrobu Albert Speer o premiestnení výroby leteckých motorov do Škodových závodov v Dubnici nad Váhom. Komplikácie nastali najmä ohľadne zaistenia priestorov. V mesiacoch marec až máj 1944 boli stroje na mechanické opracovanie striel z M I premiestnené do Viedne – Viener Neudorf a stroje na výrobu zapaľovačov z oddelenia M II do Brna. Stroje na výrobu diel boli premiestnené z oddelenia M III sčasti do nadzemnej haly, sčasti do iných závodov. Čiastočne bola výroba kanónov presťahovaná aj do Zbrojovky v Považskej Bystrici. Na miesto premiestnených strojov boli dovezené stroje na výrobu leteckých motorov (výroba blokov valcov, nosičov prístrojov, kľukových puzdier) s príslušným zariadením a náradím z firmy FOW na výrobu súčastí leteckých motorov typu DB 603, ktoré obsadili podzemné výrobné dielne závodu. Podrobnosti.

V apríli až máji 1944 bola zriadená protilietadlová obrana pozostávajúca z 3 batérií. Jej veliteľom sa stal stot. del. Juraj Hintenbuchner.

7.7.1944 od 12.04 do 12.07 hod. skupina dvaceti bombardérů od 454th BG, 15th USAAF z Itálie bombardovala zbrojovku. Pri bombardovaní prišlo o život 16 zamestnancov, najmä nemeckej národnosti a ďalších 40 ľudí bolo zranených. Nálet zasiahol Halu II, kde však nespôsobil väčšie škody. Zničená bola stolárska dielňa, nová kantína, 2 baraky v robotníckej kolónii, nemecká ošetrovňa, úplne zhorel sklad firmy Konstruktíva a bola narušená sieť prívodu elektrickej energie a vody. Podzemná časť závodu naplno zasiahnutá 13 bombami zostala nepoškodená. Na továreň bolo zhodených približne 120 až 300 kg vážiacich bômb. Vzhľadom na rozsah závodu továreň utrpela iba menšie finančné a materiálne straty. Batérie vystrelili iba osem granátov. Streľba bola neúčinná. Protilietadlové batérie pod velením stotníka Juraja Hinterbuchnera, por. Slavomíra Šimonoviča, Zajaca a Štefana Sudockého asi nemali veľký záujem na presných zásahoch, o dva mesiace už boli v SNP a stk. Hinterbuchner velil na povstaleckom území pri obrane letiska Tri Duby. Zdroj. Jeden člen posádky z lietadla vyskočil a následne bol zaistený miestnou žandárskou stanicou. Následkom leteckého útoku riaditeľ závodu Franz Sonnewend dňa 10.7.1944 hlásil až 25-30 % absenciu zamestnancov. Vedenie podniku muselo použiť mimoriadne donucovacie prostriedky vo forme pokút alebo väzenia, aby zabezpečilo pravidelnú dochádzku zamestnancov do práce. 

Po další reorganizaci v červenci 1944 se 8,35 cm PLK vz. 22 pluku protiletadlového dělostřelectva staly výzbrojí tří zón teritoriální obrany. První z nich tvořila obrana Bratislavy, druhá Pováží a třetí strategicky důležité rafinerie v Dubové. Dubnický závod bránili 30. a 32. delostrelecká protilietadlová batéria. Stanovište 30. DPLB bolo asi 100 metrov od hydrocentrály a 32. DPLB bola umiestnená na brehu akumulačnej terasy pri obci Prejta. Dva kanóny z uvedených batérií boli umiestnené v obci Príles.

27.8.1944 v době od 12.30 do 13.00 hod. během náletu amerických bombardérů na Moravskou Ostravu vystřelilo slovenské protiletadlové dělostřelectvo asi patnáct výstřelů. Jeden granát neexplodoval ve vzduchu, ale spadl do středu obce Drietoma (okres Trenčín), kde vybuchl. Letecká bitva nad Bílými Karpaty. Zdroj.

helo5990.png (609862 bytes)

V októbri 1944 stroje od firmy FOW boli vyvezené do Nemecka do továrne firmy Daimler–Benz Motoren (krycie meno Goldfisch) v Neckarelz.

16.1.1945 sovietske lietadlá zhodili niekoľko bômb na závod v priestore medzi Blokom a Údolím. Vážnejšie škody neboli spôsobené.

V januári a vo februári 1945 prišiel rozkaz na premiestnenie montáže protilietadlových kanónov 8,8-cm Flugabwehrkanone 41 najskôr do Veltenu, potom do Coburgu a napokon do Plzne. 

V marci 1945 boli posledné stroje na výrobu súčiastok leteckých motorov (výroba hriadeľov vrtúľ a ložiskových krúžkov) vytrhané a prevezené do Kirchbichl v Tirolsku.

1.4.1945 výroba zastavena.

3.-5.4.1945 evakuace.

7.-8.4.1945 továrna zničena.

28.-29.4.1945 Němci odešli.

2.5.1945 slovenští zaměstnanci se zástupci Rudé armády vstoupili do továrny.

Úklid a opravy objektů továrny (až do roku 1949).

------ 8.5.1945 v 23.01 hod SEČ (u nás 9.5.1945 v 0.01 hod. SELČ) bezpodmínečná kapitulace Německa -----

.

.

---------- 25.2.1948 prezident Beneš dokončil předání moci komunistům ----------

.

--------- 25.6.1950 komunisti přepadli Jižní Koreu ----------

.

.

---------- 1.6.1953 státní bankrot. ---------