Dar na provoz webu můžete poslat na účet 2000606220 / 2010.

Michalovce Großmichel (maďarsky Nagymihály) Михальовце

15.11.2019

Nepřátelská obrana Karpat v úseku 4. UF na začátku září 1944. Zdroj.

3.9.1944 letouny 8 ВА mimo jiné provedly průzkum u města Berehovo, Užhorod, Čop a Michalovce. Deník letecké armády.

helo9387.jpg (539248 bytes), hel230.jpg (624435 bytes). Od 9.9. do 28.10.1944 Východokarpatská operace 4. ukrajinského frontu, při níž došlo k dobytí Podkarpatské Rusi a severovýchodních okresů Slovenska, poté následovala Východoslovenská operace, při které bylo dobyto území východně od Košic a Prešova.

8.11.1944 mládšij lejtěnant Andrej Vasiľjevič Konopčuk od 525 шап, 227 шад, 8 шак, 8 ВА počas útoku v oblasti Michalovce , guľometno-kanónovou paľbou a následným bombardovaním zničil jeden automobil, jeden obrnený transportér, pričom usmrtil aj päť vojakov a dôstojníkov nepriateľa. Zdroj. Deník divize od 1.11.1944.

Romanov Michail Jakovlevič od  565 шап, 224 шад, 8 шак, 8 ВА Šturmoviki nad Karpatami

23.11.1944, po chvíľkovom ukľudnení situácie, začal nový nástup sovietskych vojsk v Zakarpatí. Náš pluk pracoval veľmi intenzívne. V úlohe vedúceho skupiny 5-6 lietadiel som mal vykonať 3 bojové lety do oblasti Michaloviec. Bojové lety boli na samom konci doletu lietdiel Il-2 Šturmovik, pričom lety tam a späť mali prechádzať ponad Karpatské hory. Na trase nebolo žiadnych letísk a prístavacích plôch pre potreby núdzového pristátia. Ráno v čase prvého bojového letu počasie v horách i nad cieľom bolo dobré. Neveľká oblačnosť neprekážala k plnému splneniu bojovej úlohy, skôr naopak, pomáhala nám skrývať sa pred stíhačmi protivníka a zabezpečovala moment prekvapenia nad miestom leteckého úderu. 

Druhý bojový let sme zakončili už v zložitejších meteorologických podmienkách. Oblačnosť sa zhustila, jednako však bola dostatočne vysoko nad horami a tak naša skupina mohla uskutočniť bojovú úlohu. 

No tretí bojový let tohto dňa sa uskutočnil vo veľmi zložitých podmienkach počasia. Zrazu za mestom Borislav, ktoré bolo počiatočným bodom našeho letu začala súvislá, postupne zväčšujúca sa oblačnosť. Hory sa ukázali zakryté. V zhoršujúcejšej sa situácii mala naša pätorka právo vrátiť sa na letisko, no želanie pomôcť pozemným vojskám bolo natoľko veľké, že sme riešili pokračovať v lete nad oblakmi bez viditeľnosti zeme v nádeji na to, že v Zakarpatí, nad cieľom, bude počasie uspokojivé. Lietadlo Il-2 k takýmto letom nebolo prispôsobené. Jeho vybavenie dovoľovalo plniť lety s vizuálnou orientáciou odohravajúce sa len počas dňa. V danom prípade sme silno riskovali – orientáciu sme viedli podľa kompasu a času. Oblačnosť sa postupne zväčšila a vyhnala našu pätorku šturmovikov do výšky 4 000 metrov. Leteli sme už viac ako tridsať minút a zem sme ešte stále nevideli. Začal som sa znepokojovať. Po premýšľaní som prijal riešenie: prejde ešte ďaľších desať minút a budeme protivníka bombardovať sponad oblakov len podľa vyrátania času letu. No počas 7-8 minút sa to na koniec zmenilo: Zľava odomňa sa objavila úzka diera v oblakoch. Bez dlhého rozmýšlania som so svojím Iljušinom prešiel do stremhlavého letu, tak aby som preletel dierou v oblakoch k zemi. Po mne zopakovali tento manéver všetci letci pätorky a počas niekoľkých sekúnd sa naša skupina ocitla pod oblačnosťou vo výške približne 1 200 metrov nad zemou. Rýchlo som sa zorientoval. Ukazuje sa, že sme preleteli oblakmi 10 kilometrov západne od mesta Michalovce. Idem na zadaný cieľ s východným kurzom a priamo z letu zaútočím bombardovacio-útočným úderom. Dole pod nami je všetko zatopené vodou, vidno len biele chaty ako ostrovčeky, cestné a železničné dráhy sú ako úzke stužky vystupujúce z jej zrkadlovej hladiny. To po jesenných dažďoch sa rozliali mnohopočetné rieky vyvierajúce na južných svahoch Karpatských hôr. Preletel som spoza mocnej navrstvennej oblačnosti k Maďarskej nížine a splnil bojovú úlohu, otočili sme sa k spiatočnému kurzu. Aj tu pred nami stala otázka: Ako prejdeme cez hlavný karpatský chrbát, zakrytý oblačnosťou? Áno, vyplnili sme svoj dlh majúci pred pechotou no ostali sme v krajne nepríjemnej situácii. Dostať sa naspäť nad oblaky ťažko a aj zásoby benzínu nebudú stačiť. Letíme ďalej... Zprava od nás Užgorod, Mukačevo, Beregovo, zľava – Karpatské hory. Vliecť sa do nekonečna nejde a preto prijímam riešenie: Skúsiť, prebiť sa cez Užokskij alebo Vereckij pereval a ak to nepôjde vrátiť sa naspäť do Zakarpatskej doliny a pristáť na letisku kde pôsobil v tom čase 996 шап, 224 шад, 8 шак, 8 ВА. Letíme... Vrcholy hôr ohromne a hrozebne trčia v rade za sebou a týčia sa priamo do oblakov. Naše lietadlá prechádzajú poniže týchto vrcholov a kopírujú doliny a užľabiny. Pod nami sa nachádza dolina s horskou riekou Už za ňou Lutny z prava vidno horu Polonina Rovna, výška ktorej je okolo 1 500 metrov. Vrch je skrytý v oblakoch. Najprv som mal namierené prejsť nad Užokskim perevalom, no ukázal sa zakritý stupňovitou oblačnosťou. Preto som sa rozhodol ísť vpravo, na stranu Vereckogo perevala kde poveternostné podmienky boli o niečo lepšie. Pritlačili sme sa k zemi, takmer minuli hlavný hrebeň a za niekoľko minút smerovali k rovine. Všetci sme doma! Zašli sme na pristátie a šťastne pristáli. Po skončení pristávacieho manévru sa u lietadiel zastavili vrtule – minul sa benzín. Tak dobre nám to vyšlo.

23.11.1944 viedol gard. stáršij lejtěnant Viktor Alexandrovič Sulev, veliteľ roja 13 гбап, 321 бад, 8 ВА, skupinu deviatich lietadiel A-20 Boston k útoku na živú silu a techniku nepriateľa v meste Michalovce. Bombardovanie bolo uskutočnené o 13.13 hod. a bolo zaznamenaných 58 priamych zásahov.  Na cieľ posádky zhodili štyri kusy 250 kg bômb a 56 kusov 100 kg bômb. Nad cieľom sa stretli s protilietadlovou paľbou, nezaznamenali však žiadnu stratu. Úloha bola splnená vynikajúco, čo bolo potvrdené fotografiami. Zdroj.

26.11.1944 Sověti obsadili Michalovce.

Sověti u nás.

Приказ Верховного Главнокомандующего
26 ноября 1944 года
№ 211 Об овладении на территории Чехословакии городами Михальовце и Гуменне

летчики генерал-лейтенанта авиации Жданова 8 ВА,

генерал-лейтенанта авиации Нанейшвили 8 шак, 8 ВА,

генерал-майора авиации Головни 10 иак, 8 ВА,

генерал-майора авиации Котельникова 224 шад, 8 шак, 8 ВА,

генерал-майора авиации Лакеева 15 гиад, 10 иак, 8 ВА,

полковника Чука 321 бад, 8 ВА,

полковника Обухова 227 шад, 8 шак, 8 ВА.

 

23.12.1944 z Berehova (Podkarpatská Rus) se přesunula operativní skupina řízení 10 иак, 8 ВА. Deník korpusu.

27.12.1944 z Berehova (Podkarpatská Rus) se přesunul štáb 10 иак, 8 ВА. Deník korpusu.


Kdy a kam se přesunuly?

helo9388.jpg (1241910 bytes) Od 12.1. do 18.2.1945 Západokarpatská operace.

------  8.5.1945 v 23.01 hod SEČ (u nás 9.5.1945 v 0.01 hod. SELČ) bezpodmínečná kapitulace Německa -----